V klipe Korene akokeby ste spájali celé Slovensko, ktoré je dnes (aj pôsobením politikov) roztrieštené. Vy ste veľmi mladý človek, veríte v to, že sa mladí ľudia (vaši rovesníci) nebudú zo Slovenska uberať do zahraničia, ale že zostanú na „rodnej hrudi“, kde takisto nájdu zmysluplný život?
„V rámci mojich ciest s US Lúčnica alebo FS Zemplín som zažil rôzne kultúry. Boli sme v Južnej a severnej Amerike, precestovali sme Európu aj Ázui. Každá kultúra, ktorú som videl je niečím výnimočná, iná, špecifická. Zažil aj polročné štúdium v USA, a o to viac vážim to, čo mám doma, pretože to viem porovnať. Nedovolím si ale dehonestovať žiadnu kultúru ani národ. Uvedomujem si, aké bohaté kultúrne „podhubie“ máme doma, na Slovensku. V rámci religionistiky je to veľké dedičstvo, ktorým sa máloktorý národ môže na tak malom území pochváliť. Nevyčítam mladým ľuďom to, že sa uberajú do zahraničia. Svet je treba okúsiť, aby sme si potom vážili domov. No a čím viac si ten domov budeme vážiť, tým viac budeme mať právo na to hodnotiť svet. Mladým ľuďom častokrát poskytne väčšie možnosti a väčší priestor na sebarealizáciu. Stále je však fajn, keď človek vie, odkiaľ pochádza, pozná svoje korene, tradíciu a kultúru. No a práve preto vznikol projekt Korene, aby mladí ľudia v sebe prebudili pocit sebareflexie a hrdosti vo vlastný národ.”
Vo vašich žilách sú korene vášho rodného kraja – Zemplína. Ten predpokladám, poznáte najlepšie. Spievate aj o 5 ďalších regiónoch na Slovensku. Kde a čo sa Vám ešte na Slovensku najviac páči?
„Na Slovensku poznáme 21 folklórnych regiónov. Každý je niečím iný. Nedá sa povedať, že jeden z nich je najdominantnejší. Pochádzam zo Zemplína a preto sme projekt Korene pripravovali v spolupráci s FS Zemplín z Michaloviec. Som ale aj členom US Lúčnica, a to je výnimočné teleso prskajúce rôznorodé folklórne poznanie vôkol seba. Slovenský folklór je priam svetový unikát… máme tu rôzne kultúrno – folklórne zvykoslovie. Napríklad v rámci tanečno-hudobného folklóru na nás vplýval maďarský čardáš, z Ukrajiny a z Rumunska pastierska a valaská kultúra, z Poľska mazurka a baltická kultúra, z Čiech polka, no a z Rakúska valčík. Toto je súbor elementov, ktoré vytvárajú celok, a ten sa u nás zakorenil. Sú to výnimočné veci“
Prezradíte našim čitateľom niečo viac o pripravovanom multižánrovom projekte o slovenskom folklóre?
„Projekt Korene má ambíciu byť akýmsi výchovným koncertom, ktorý čerpá z dobového materiálu, ale vysoko ho štylizuje. Preto je jeho súčasťou hudobná skupina ICONITO ale i orchester FS Zemplín, speváčky aj tanečníci. V 6 blokoch bude prezentovaný osobitý príbeh konkrétnych regiónov, ktoré sme načrtli v klipe. Cieľom je prezentovať folklór v modernom šate. Celý program bude vysoko štylizovaný a scénicky spracovaný tak, aby mal určitú mieru vkusu a citlivo pracoval s ľudovým motívom. Napokon by sme radi preložili celé predstavenie aj do cudzích jazykov, aby bol prezentovaeľný aj v zahraničí.”
Absolvovali ste štúdium MBA prestížneho programu IES London na EUROPEAN INSTITUTE Prague, ktorý je finančným partnerom a s našimi spravodajskými portálmi ČESKO.gratis a SLOVENSKO.gratis, ktore sú generálnymi mediálnymi partnermi Vášho nového videoklipu KORENE. Ako si spomínate na tieto štúdiá v Prahe? Boli pre Vás prínosom v pracovnom živote? Aký máte vzťah k spoločnej histórii Čehov a Slovákov, či k oslavám štátneho sviatku k vzniku Českoslovenka, ktoré EUROPEAN INSTITUTE Prague organizuje v Divadle Semafor v Prahe a v Múzeu TGM v Lánoch od roku 2008?
„Pred štúdiom MBA v Prahe, som bol popri VŠMU žiakom podnikového manažmentu na City Univeristy of Seattle. Potom sa mi naskytla možnosť študovať na EUROPEAN INSTITUTE. Kedže som sa snažil budovať značku našej kapely a popritom som pracoval na start-upe Slovenského Národného Pivovaru (SNP) tak mi možnosť štúdovať MBA externe na EUROPEAN INSTITUTE prišlo ako ideálna cesta. Moju záverečnú prácu som robil o príbehovom marketingu a o tom ako zaujať značkou. Dnes titul MBA zdobí moje meno a dal mi určitú skúsenosť. – som za to vďačný. No a napokon čo do pohľadu vzťahu čechov a slovákov? Môj vzťah k Čechám je veľmi pozitívny, som rád, že sme boli súčasťou jednej republiky, delili sa o dejiny. Do Prahy chodím na rôzne podujatia, chutí mi český ležiak, mám rád ich kuchyňu a vážim si ich tradície. V divadle Semafor som mal možnosť vidieť predstavenie ‚‘Kdyby tisíc klarinetu‘‘ s legendárnym Jiřím Suchým, ktoré bolo súčasťou promócií EUROPEAN INSTITUTE a som na to hrdý, že aj takouto formou prisipeva škola, z ktorej som vzišiel do kultúrneho prostredia. Čechov vnímam ako našich bratov, ale pochopiteľne svoj rodný kraj mám na prvom mieste”
Autor: Peter Ferko