Odchovanec košického hokeja, ktorý začínal v Košiciach ako útočník, sa postupne vypracoval na špičkového hokejistu a v súčasnej dobe pôsobí v HC Oceláři Třinec. S týmto klubom v sezóne 2018/2019 získal majstrovský titul, ktorý v apríli tohto roku opäť obhájili. V septembri minulého roku sa jeho manželke Vladimíre narodila dcéra Lina. On žije v Čechách, manželka s dcérou na Slovensku.
Váš otec je bývalý hokejový obranca a v súčasnosti pôsobí ako tréner družstva HC Košice. Čiže s hokejom ste vyrastali. Aké to bolo?
Chodieval som s ním na jeho zápasy aj tréningy, takže pre mňa to bolo úplne prirodzené prostredie. V podstate som ani neuvažoval, že by som mohol robiť niečo inšie. Nikdy mi nenapadlo, že by som chcel byť spevák alebo, že by som sa chcel venovať tenisu či skúsiť šťastie v niečom úplne inom. Chcel som sa venovať hokeju a byť ako môj otec.
Bol na vás prísny?
Keby som povedal, že bol prísny, vyznelo by to až príliš prísne. Viedol ma hlavne k tomu, aby som mal disciplínu, aby som poctivo trénoval a úplne najviac zo všetkého bolo dôležité to, aby som to robil rád. Nie, aby som sa venoval hokeju len preto, že to chce môj otec. Takéto základné usmernenia mi dával, ale aby stál nado mnou, aby som hral, tak to proste nebolo. Pestoval vo mne lásku ku športu ako takému a pochopiteľne predovšetkým k hokeju.
Čo hovoríte na hokejový dorast? Vedeli by ste povedať, či je nejaký rozdiel medzi slovenským a českým?
V mojom tíme sa mi to aj ťažšie porovnáva, lebo nemám o tom celkom prehľad. Keď sa pripravujeme my ako tím, tie mladšie ročníky sa pripravujú vo vedľajšej tréningovej hale. Takže my veľmi do nejakého priameho kontaktu neprichádzame. Ale myslím si, že je to na podobnej úrovni ako u nás. Na Slovensku je situácia taká, že sa bojuje o každého hráča, ktorý sa chce venovať tomu-ktorému športu. Obzvlášť momentálne je problém, že čím ďalej tým menej detí má záujem venovať sa konkrétne hokeju. Bude potom menšia šanca, že sa budú objavovať nové talenty. Záujem o šport u detí nie je taký, ako v minulosti. Keď sa človek nad tým zamyslí, tak šport nie je len o talente. A len veľmi malé percento športovcov sa športu venuje aj neskôr na profesionálnej úrovni. Napríklad z nášho ročníka, tak z tridsiatich, sa športu venujú dnes piati – šiesti.
Ktoré vlastnosti sú pre chlapca, ktorý sa chce venovať hokeju, najdôležitejšie? Ešte okrem dobrej fyzickej kondície…
Dobrá kondícia je dôležitá, ale dá sa natrénovať. A keď je ešte k tomu aj talent, je to veľmi dobré. Ale hlavne musí ten chlapec chcieť sa zlepšovať. Čiže je dôležitá ctižiadosť a húževnatosť. Samozrejme, toto neplatí len v športe. Keď chcete niečo dokázať, tak musíte pre to veľa urobiť. Ak niekto napríklad nemá taký talent, ako ostatní, ale pracuje na sebe, môže byť napokon dobrý, veľmi dobrý. Sú aj takí, ktorí mali veľa talentu a predsa ho nedokázali využiť a pracovať na sebe.
To neplatí len v športe, ale asi vo všetkom…
Raz za čas sa vyskytne hráč, ktorý má obrovský talent a dokáže ho využiť a je super hviezda vo svete. Ale je veľa takých hráčov, ktorí na sebe makali, lebo sa chceli niekam dostať. No ani to vám nezaručuje, že sa stanete reprezentantom. Je však veľká šanca stať sa dobrým a úspešným športovcom.
Úspešní hokejisti sú u nás celebritami v tom dobrom slova zmysle. Ale hokej má určite aj svoju odvrátenú tvár. Čo je to najťažšie v živote hokejistu?
Pre mňa je najťažšie, obzvlášť teraz, keď máme s manželkou rodinu, že sme v situácii, keď nemôžeme byť spolu. Sú hokejoví hráči, ktorí sú so svojou rodinou pokope, ale v mojom prípade nám to situácia nedovoľuje. S manželkou máme každý svoju kariéru, prácu, ktorej sa snažíme venovať. A to odlúčenie od rodiny je pre mňa osobne to najťažšie. Ono to bolo samozrejme aj predtým, ako sa malá narodila, ale teraz je to ešte umocnené viac. Počas celého roku som na tréningu alebo na zápase a víkendy, soboty a nedele v podstate riešime len jeden mesiac v roku. Samozrejme, každý športovec to má ináč, ale ten hokejový kalendár, až na 2 – 3 mesiace v roku, je nabitý tréningami a zápasmi. Nedá sa povedať, že s tým má problém každý, pretože je veľa hráčov, ktorí žijú spolu so svojimi rodinami. My to potom dobiehame, keď sme spolu a užívame si spoločné chvíle.
Vaša manželka žije teda kde?
Ona je v Bratislave. Tu máme bývanie a samozrejme chodievame aj na východ. A v budúcnosti sa chceme na východ aj vrátiť. Uvidíme, kedy to nastane, kedy to príde, ale zatiaľ sme na západe.
Čo vám najviac chýba z toho typického rodinného života?
Mne osobne to, že keďže máme obaja svoje kariéry, a teda nemôžeme spolu žiť na jednej adrese. Musíme dochádzať jeden za druhým. Záleží to od toho, kto má kedy voľno. To je na tom teraz asi to najťažšie. Najlepšie sú Vianoce, keď máme 3 – 4 dni čas na to, aby sme mohli byť s rodinou, čo najširšou, pokope. Pre mňa by bolo veľké plus môcť sa denno-denne stretávať so svojou rodinou, byť spolu.
Keď ste teraz v Třinci, ako to vlastne riešite? Ako často sa stretávate? Odvtedy, ako máte dcérku, už nemôže za vami vaša manželka dochádzať ako kedysi.
Vždy, keď mám voľno, utekám za manželkou a dcérkou. Také niečo ako víkendy alebo sviatky u nás neplatia. Už pravidelne to napríklad býva tak, že 26. decembra máme zápas, takže 25. decembra sa trénuje. Takže program máme nabitý. V tomto smere je náš život tak trochu krutý. Všetci, čo hráme hokej, ho hráme preto, že nás baví a je to naše živobytie. Je to ideálna kombinácia, ak vás to baví.
Dokedy môže byť hokejista produktívny?
Mám taký pocit, že ten vek, kedy hokejisti končia, sa postupne predlžuje. V minulosti to mohlo byť tak okolo 34. roku, momentálne je to niekde medzi vekom 37 – 38. A je aj dôležité, aby sa vám do toho veku vyhýbali zranenia, aby ste boli na vrcholovej úrovni a aby ste stále mali dobrú výkonnosť. Čím je človek starší, tým viac sa telo opotrebováva a samozrejme dorastá konkurencia. Okolo toho veku väčšina hráčov definitívne končí. Možno má niekto vyštudovanú nejakú školu, ale to nebýva pravidlom. Sú hráči, ktorí stihnú vyštudovať vysokú školu, ale tých je asi pomenej. Keď skončíte s profesionálnym športom, začína sa vám nový život, ak človek nechce ďalej pôsobiť ako tréner alebo manažér. Idete do inej oblasti, čo je samozrejme obrovská zmena.
Rozmýšľali ste už niekedy nad tým, čo budete robiť potom?
Zamýšľam sa nad tým pravidelne, ale nie som ešte rozhodnutý, čo by potom mohlo byť. Možno niečo v rámci podnikania alebo podobne…
Tomáš Marcinko
Hokejový útočník, v súčasnosti pôsobí v HC Oceláři Třinec. Je synom Miroslava Marcinka, bývalého hokejového obrancu, ktorý je trénerom A mužstva v klube HC Košice. Narodil sa v Poprade, 11. 4. 1988, má 33 rokov a meria 193 cm. Jeho manželka Vladimíra je poslankyňou NR SR za stranu Za ľudí a bola aj zakladajúcou členkou tejto strany. V septembri minulého roku sa im narodila dcéra Lina.
Ďakujem za rozhovor
Alena DZVONÍKOVÁ
