10.1.2026 (SITA.sk) – Olympijské hry sa často prezentujú ako motor rozvoja, no z ekonomického pohľadu ide podľa analytika Portu Mareka Malinu skôr o riskantný projekt než o istú investíciu. Skúsenosti z minulosti podľa neho ukazujú, že prínosy veľkých športových podujatí sa systematicky nadhodnocujú, zatiaľ čo skutočné náklady vychádzajú najavo až s odstupom rokov. Platí to aj pre olympiádu, ktorá má šancu obstáť len vtedy, ak sa od začiatku opiera o pragmatický prístup a nie o honbu za prestížou či megalomanskú výstavbu.
Podľa analytika je základným predpokladom ekonomicky zvládnutej olympiády minimalizácia novej výstavby. Najdrahšie a zároveň najmenej úspešné zimné hry v histórii boli práve tie, ktoré sa spoliehali na rozsiahle budovanie nových športovísk a infraštruktúry. Extrémnym príkladom zostáva Soči 2014, kde náklady presiahli 50 miliárd dolárov a veľká časť kapacít po skončení hier stratila reálne využitie. Na opačnom konci spektra stoja hry ako Innsbruck 1964 či Salt Lake City 2002, ktoré vo veľkej miere stavili na existujúce športoviská a infraštruktúru. „Ak má olympiáda obstáť aspoň relatívne dobre, musí byť postavená na princípe čo najmenších nových investícií,“ upozorňuje Marek Malina z Portu.
Geografický a športový kontext
Dôležitým faktorom je aj geografický a športový kontext. V prípade zimných olympijských hier 2026, ktoré sa uskutočnia v talianskom Miláne a Cortine d’Ampezzo, hrá v prospech organizátorov skutočnosť, že ide o regióny s dlhoročnou tradíciou zimných športov. Práve to znižuje tlak na výstavbu nových trvalých areálov, ktoré by sa po hrách mohli stať ekonomickou záťažou. Každá ďalšia stavba, ktorá nemá jasné využitie aj po skončení olympiády, totiž výrazne zvyšuje riziko, že celkové náklady prevýšia prínosy.
Rovnako dôležité je plánovanie investícií tak, aby dávali zmysel aj bez olympijských hier. Jedným z najčastejších zlyhaní minulých hier bolo budovanie infraštruktúry výlučne „kvôli olympiáde“, nie na základe reálnych potrieb regiónu. Soči malo ambíciu premeniť sa na svetový horský rezort, no dopyt po skončení hier zaostal hlboko za očakávaniami. Ekonomicky obhájiteľné sú len tie projekty, ktoré by vznikli aj bez olympiády, napríklad dopravné prepojenia alebo modernizácia existujúcich športovísk. Olympiáda môže takéto investície urýchliť, nemala by ich však umelo vytvárať.
Preceňovanie marketingového efektu
Častým omylom je podľa analytika aj preceňovanie turistického a marketingového efektu. Empirické štúdie zimných hier v Lillehammeri, Calgary či Albertville ukazujú, že počas hier dochádza k vytláčaniu bežných turistov. Časť návštevníkov sa veľkým podujatiam zámerne vyhýba a dlhodobý nárast cestovného ruchu zostáva výrazne slabší, než sľubujú optimistické prognózy pred začiatkom hier. Očakávania, že olympiáda automaticky prinesie trvalý impulz pre región, sa tak v praxi podľa Malinu potvrdzujú len výnimočne.
Zimné olympijské hry 2026, ktoré sa budú konať od 6. do 22. februára a pre Miláno budú historicky prvými olympijskými hrami, tak nepredstavujú ekonomický zázrak, ale skôr test disciplíny a realistického plánovania. Ich úspech nebude závisieť od veľkoleposti, ale od schopnosti udržať náklady pod kontrolou a zabezpečiť, aby investície slúžili regiónu aj dlho po tom, čo olympijský oheň zhasne.
Viac k témam: Olympijské hry
Zdroj: SITA.sk – Olympiáda ako riziková investícia. Prečo sa z hier často stáva ekonomická záťaž? © SITA Všetky práva vyhradené.
