15.12.2025 (SITA.sk) – Organizácia Amnesty International Slovensko upozorňuje na novelu Trestného zákona, ktorá by mala opätovne zaviesť trestnosť takzvanej priestupkovej recidívy za tri priestupky spáchané počas jedného roka. Považuje to za neúčinný populistický krok, ktorý nereflektuje realitu ľudí zažívajúcich chudobu. Organizácia tiež vystríhala, že novela neprimerane rozširuje trestné právo aj do oblasti politickej komunikácie a historickej pamäte. Tým podľa nej neprimerane zasahuje do slobody prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania.
Na prezidenta Petra Pellegriniho Amnesty International apeluje, aby uplatnil právo veta a novelu vrátil Národnej rade SR na opätovné prerokovanie. Pripomenula povinnosť vlády dôsledne rešpektovať a chrániť občianske a politické práva, vyzýva ju, aby namiesto represie riešila príčiny drobných priestupkov, a to posilnením sociálnej ochrany a prístupu k ekonomickým a sociálnym právam, medzi inými dostupnej zdravotnej starostlivosti, primeraného bývania a sociálneho zabezpečenia.
Zbytočné a neprimerané opatrenia
V súvislosti a novelou hovorí Amnesty o kriminalizácii chudoby. „Drobné priestupky – najmä tie, ktoré vznikajú v kontexte chudoby – patria medzi typické formy správania, ktoré sú často kriminalizované nie preto, že predstavujú skutočné ohrozenie verejného poriadku, ale preto, že sa spoločnosť rozhodla reagovať represívne na viditeľnú chudobu. Trestáme ľudí za to, že prežívajú v podmienkach, ktoré štát dlhodobo nerieši,“ vraví riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda.
Represívne opatrenie predložené vládou je podľa organizácie v rozpore s elementárnymi zásadami trestného práva, prostriedky trestného práva majú byť podľa nej použité až ako krajný prostriedok. Zákony, ktoré trestajú drobné priestupky v zmysle trestného práva označila Amnesty za zbytočné a neprimerané opatrenia na ochranu verejného poriadku. Novela podľa nej cieli na ľudí, ktorí páchajú delikty v nízkych sumách, zhruba 50 až 70 eur, kriminalizácia takýchto drobných deliktov je ale podľa Amnesty typickým prejavom kriminalizácie chudoby a týchto ľudí vystavuje svojvoľnému zatýkaniu, zadržiavaniu a zlému zaobchádzaniu.
„Vláda sa v dôvodovej správe neodvoláva na žiadne dáta, ktoré by dokazovali, že drobné majetkové priestupky predstavujú zásadné ohrozenie bezpečnosti. Namiesto toho argumentuje dezinformáciami, verejnou nespokojnosťou a politickým tlakom. To nie je v súlade s medzinárodnými ľudskoprávnymi normami,“ uviedol Sloboda.
Represívny krok späť
Amnesty tiež vláde pripomenula, že kriminalizácia drobných priestupkov nie je efektívnym spôsobom prevencie kriminality, ale prehlbuje chudobu, stigmatizuje ju a zvyšuje aj riziko recidívy. „Trestné právo nedokáže riešiť základné príčiny priestupkov, medzi ktoré patria chudoba, bezdomovectvo, sociálne vylúčenie či nedostatočný prístup k sociálnym právam – teda k zdravotnej starostlivosti, primeranému bývaniu či sociálnemu zabezpečeniu,“ poukázal riaditeľ Amnesty International Slovensko.
Organizácia vystríha aj pred tým, že novela by disproporčne zasiahla ohrozené skupiny. Zákony, ktoré trestajú drobné priestupky podľa nej zhoršujú systémovú a intersekcionálnu diskrimináciu. Zasiahnuť môžu najmä tých, ktorí už žijú v chudobe, medzi nimi ženy, rómske obyvateľstvo, a tiež LGBTI+ ľudí či ľudí so zdravotným znevýhodnením alebo z rasizovaných skupín.
Amnesty International Slovensko poukazuje aj na to, že novela ignoruje vplyv na trestné súdnictvo a väzenstvo, tie ale v jej dôsledku môžu byť zbytočne preťažené. „Zavedenie trestu odňatia slobody za tri drobné priestupky predstavuje represívny krok späť. Trestáme ľudí za to, že sú chudobní, namiesto toho, aby sme odstraňovali príčiny chudoby. Represívna novela ‚trikrát a dosť‘ je nespravodlivá, neprimeraná a ľudskoprávne neobhájiteľná,“ uzavrel Sloboda danú tému.
Kriminalizácia politickej aktivity
Amnesty ale varuje aj pred kriminalizáciou politickej a občianskej aktivity, novela podľa nej zasahuje aj do ľudských práv, ktoré majú byť obzvlášť chránené počas volieb, ako sú sloboda prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania. Nejde len o samotné hlasovanie, ale aj obdobie, keď majú ľudia, médiá a občianske iniciatívy právo verejne presviedčať, kritizovať a mobilizovať bez strachu z represie.
„Zavádzanie trestov odňatia slobody za konanie súvisiace s volebnou kampaňou, vrátane vágne definovaného konania ‚v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom‘, predstavuje neprimeraný zásah do občianskych a politických práv a slobôd, ktorý môže kriminalizovať legitímnu politickú komunikáciu a občiansku angažovanosť. Takéto opatrenie má odstrašujúci účinok, ľudia sa môžu prestať zapájať do verejného života pod hrozbou trestného stíhania,“ vraví Sloboda.
Organizácia reagovala aj na kriminalizáciu „spochybňovania“ povojnového usporiadania, zavedenie trestnej zodpovednosti za verejné „popieranie alebo spochybňovanie“ mierového usporiadania po druhej svetovej vojne považuje za ľudskoprávne neobhájiteľné.
Zdôraznila, že trestné právo nesmie slúžiť na ochranu štátom určenej historickej interpretácie, ani nesmie trestať názory, hoci môžu byť ostré, kontroverzné či nesúhlasné. „Tento ‚pamäťový paragraf‘ je nezlučiteľný s povinnosťami štátu podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Zasahuje do jadra slobody prejavu a ohrozuje otvorenú verejnú diskusiu, vrátane akademickej a novinárskej práce,“ uviedol Sloboda.
Viac k témam: Chudoba, Prezident SR, Trestný zákon
Zdroj: SITA.sk – Novela Trestného zákona kriminalizuje chudobu, tvrdí Amnesty International a žiada veto prezidenta © SITA Všetky práva vyhradené.
