Jozef Mak je hrdý rodák z horehronskej obce Pohorelá, kde žil do svojich 15 rokov. Potom sa presťahoval do srdca stredného Slovenska. Jeho otec Jozef bol v 50. rokoch minulého storočia spoluzakladateľom folklórneho súboru Kráľová hoľa v Pohorelej. Mamin brat Ján pracoval ako choreograf v súbore Poľana vo Zvolene. Jozef Mak síce vlastnú kapelu nemá, ale spolupracuje s mnohými inými hudobnými telesami.
Keď človek počuje meno Jozef Mak, vyjaví sa mu v spomienkach literárna postava z románu Jozefa Cígera Hronského – Jozef Mak. No zdanie veľakrát klame a v tomto prípade ide veru o zhodu náhod z pohľadu zhody mien. No jedno ostáva pri oboch rovnaké. Obaja dostali dar od Boha, len každý ten svoj a obaja sú známy. Jeden už len v spomienkach ľudí vďaka svojej literárnej tvorbe a ten druhý Jožko Mak je tu pre radosť ľudí v súčasnosti so svojim talentom v podobe „zlata v hrdle“. Svojim spevom poteší nejednu ľudskú dušu, či srdce. Taktiež si na svoje prídu gurmáni, pretože jeho známu tvár môžu uvidieť aj v relácii TV Varecha. Na televíznej obrazovke ho môžete uvidieť v krásnom pohorelskom kroji a radosť divákom dozaista urobí aj jeho stále usmiata tvár. Pri tvorbe pochúťok od výmyslu sveta v TV Varecha aj rád zaspieva a nezaprie tak nielen svoj talent, ale aj lásku k folklóru.
„Folklór som dostal do vienka od narodenia, pretože pochádzam z prekrásnej horehronskej obce Pohorelá. Je to radosť a radosť patrí aj k jedlu, preto si spievame aj pri varení pre Varechu“ hovorí Jozef Mak. Tak, ako kedysi spievali gazdinky pri hrncoch, aj v súčasnosti sa stres, ktorý je každý deň okolo nás skôr rozplynie. Na to, aby ľudia aspoň dočasu zabudli na starosti bežných dní, stačí iba trochu rozhýbať bránicu a zaspievať pekné pesničky. Pesničiek je na výber veľa a tak si určite každý má z čoho vybrať tú svoju, ktorá mu bude blízka.
Horehronský spev ako svetové dedičstvo
Viachlasný horehronský spev je zapísaný tiež v listine nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO a Jozef Mak ho s cťou propaguje v speváckej skupine s názvom Horehronskí chlopi. A veru úspešne, o čom svedčí aj finálové miesto v známej televíznej celoslovenskej speváckej súťaži Zem spieva, ktoré si nedávno Horehronské chlopi vyspievali a získali uznanie divákov aj odbornej poroty. Folklór je umením, ktoré ľudí bezpochyby spája. Nakoniec, aj mužská spevácka skupina vznikla z osadenstva, ktoré tvorí pomyselný folklórny „Horehronský štvorlístok“: Pohorelá, Šumiac, Telgárt a Vernár. Každý má svoju pôsobivú farbu hlasu. No spolu tvoria jedinečný unikát folklórnej hudby, ktorý nie je ocenený len na domácej hudobnej scéne, ale aj v celom svete.
Jozef Mak je členom viacerých folklórnych spolkov. Známy spevák ľudových piesní z Horehronia účinkuje v mužskej speváckej skupine Horehronci, ktorá patrí k Folklórnemu súboru Partizán Banská Bystrica, tiež v mužskej speváckej skupine Kráľova hoľa. V minulosti pôsobil v súboroch Bystrina a Hronka. Spoluzakladateľom súboru Kráľova hoľa sa stal už jeho otec a dnes v ňom mužskú spevácku skupinu sprevádza ľudová hudba Jána Maka. „Folklór ma sprevádza v súkromnom aj v pracovnom živote. Piesňou môže človek vyjadriť každý svoj pocit, či už je to radosť, alebo smútok“ hovorí Jozef Mak. Horehronský spev otvoril hrdému Slovákovi z Horehronia dvere aj „za veľkú mláku“ do Ameriky či do Moskvy.
Nielen „zlato v hrdle“, ale poisťovníctvo
Jozef Mak sa vo svojom živote nevenuje výlučne iba folklóru, ale aj poisťovníctvu. Povolanie „zdedil“ po svojom otcovi, ktorý bol v spomínanej horehronskej obci Pohorelá prvým pracovníkom v tomto odbore v histórii. „Otca som sledoval pri tejto práci odmalička. Pamätám si, ako vlastnou rukou v nedeľu jeho uhladeným písmom vypisoval poistné zmluvy, počítal, robil si náčrty stavieb. Ľudia v tej dobe vďaka poisteniu ochraňovali svoje statky, domy, ale aj úrodu. Toto povolanie malo svoju spoločenskú váženosť. Svoju úctu prejavoval klientom aj tým, že si na stretnutie obliekol vždy čistý oblek, oholil sa a navoňal. Môj otec bol dobrý v počtoch a klienti si ho cenili, lebo im vedel dobre poradiť v tom, čo naozaj potrebovali“ spomína na svojho otecka Jozef Mak.
Aj jeho syn, spomínaný spevák ľudových piesní vymení krásny pohorelský kroj za oblek. Poisťovníctvu sa venuje už tridsať rokov. Svoju prvú maklérsku licenciu získal v roku 1991. Hoci odvtedy podnikateľská sféra prešla viacerými zmenami, krédo zostáva i naďalej rovnaké: „Každý obchod je dobrý iba vtedy, keď sú spokojné obe strany“. A nekončí sa podpisom zmluvy a províziou. O klienta je potrebné sa i naďalej starať podľa toho, ako sa menia jeho životné okolnosti i potreby. Potom sa nebojí vpísať si vlastné meno aj do názvu firmy, ako starí obchodníci.
„Radšej pôjdem s čistým svedomím na ples do opery, ako do Ilavy či iného podobného zariadenia, ktoré sú v súčasnosti tak či tak plné“ dodáva s úsmevom, pretože v jeho tradičnom ponímaní sveta každá nedbalosť či podvod človeka dobehne skôr, či neskôr. A preto si radšej s čistým svedomím a srdcom zaspieva aj po dobre vydarenom obchode, pri chutnom jedle a pohári lahodného vína.
„Všade treba byť poctivý a mať cit pre mieru. Keď jedlo presolíte, nikomu nechutí, keď spievate veľmi nahlas druhých nepotešíte a keď pri obchode pozeráte len na seba, klient vás rýchlo opustí“ tvrdí Jozef Mak.
Človek milión
Ľudový spevák Jozef Mak má s románovým menovcom Jozefom Makom od slávneho slovenského spisovateľa Jozefa Cígera Hronského spoločné viac, než iba meno a priezvisko. Nakoľko Jozef Cíger Hronský svoj slávny román situoval do jeho rodiska, len do susednej dediny a rovnaké je nielen meno a priezvisko hlavného hrdinu, ale v oboch rodinách sa našlo nemanželské dieťa aj iné podobné skutočnosti. Súčasný Jozef Mak je presvedčený, že toto nemôže byť iba náhoda. Rovnako sa totiž volal nielen jeho otec, ale dokonca aj starý otec, ktorý bol horárom a oblasť nachádzajúca sa v obci Pohorelá nesie názov Makovisko.
A čo v očiach dnešného Jozefa Maka znamená pojem „človek milión“? Odpovedá bez zaváhania: „To isté, čo znamenalo aj 28. májový deň v roku 1985, keď som si pri maturitnej skúške vytiahol práve otázku Románová tvorba 19. a 20. Storočia a začal som rozprávať: Nie je pravdou, že najpevnejší je kameň a najtvrdšia je oceľ, ale najviac na svete vydrží Jozef Mak – Človek milión“, spomína súčasný Jozef Mak, ktorý si rovnako, ako autor románu Jozef Cíger Hronský cení pokoru v každodennom živote. Na to, že sa jeho meno a jeho starý otec stali inšpiráciou pre spisovateľa je však hrdý. Možno práve preto je taký aktívny a ľudové tradície šíri aj spolu s manželkou a dcérami v rodinnom občianskom združení s názvom Makovisko a teší sa, že ich môže odovzdávať aj svojim vnúčatám.
„Začalo sa to koncertom k otcovom jubileu. Myšlienkou bolo jednotlivými piesňami ukázať kolobeh života každého človeka, akým je aj Jozef Mak – Človek milión z románu“. Na koncerte vystúpili rodinní príslušníci, Horehronskí chlopi a ďalší priatelia, s ktorými Jozef Mak účinkuje celý život, až napokon záverečnou piesňou Kopala studienku sprevádzalo päť ľudových hudieb, sedem primášov a päťdesiat účinkujúcich. Neskôr piesne v upravenej dramaturgii prezentovali na verejnom koncerte Piesňou po stopách života, kde bola hostkou aj známa operná, muzikálová i popová speváčka Sisa Lelkes Sklovská. Na ďalšom koncertnom vystúpení s hosťom Mariánom Vojtkom, muzikálovým a operným spevákom privítali takmer 650 hostí, ktorí okrem ľudových piesní počúvali aj operné árie.
Okrem ľudového spevu nechýba ani v TV Vareche
V súčasnej dobe je varenie na rôzne spôsoby v móde. Každý si tak môže nájsť veľa receptov skutočne od výmyslu sveta. Jozef Mak však chce divákom TV Varecha – Slovenské dobroty ukázať aj niečo navyše, nielen nakúkanie pod pokrievky hrncov. Jeho túžbou je aj urobiť ľuďom radosť z objavovania nových aj tradičných chutí, no i radosť zo života samotného, ktorá je v jeho očiach spojená práve s folklórom a so spevom. „Kto rád spieva, akoby mal k dispozícii ešte jeden život navyše. Človek má vtedy ľahšiu dušu a všetko sa potom aj lepšie darí“ hovorí známy folklorista z mesta pod Urpínom. Návštevy v kuchyni programu TV Varecha si pochvaľujú aj hostia, akými sú operní speváci, vedúci školskej kuchyne alebo šéfkuchári z reštaurácie. Variť pred kamerou je svojim spôsobom stres, no v relácii Slovenské dobroty si svoj stres môžu uvoľniť pri melodických piesňach a tak sa na chvíľu zastaviť a dopriať si návrat k tradíciám, ktoré prinášajú pokoj a radosť. „Cítim sa tu dobre, pretože sme už zohratý tím. Dobrá pieseň a dobré jedlo s úsmevom na tvári je liek na všetko“, hovorí Jozef Mak.
Nielen folklór, ale aj piesne Karla Gotta či karate
Pre Jozefa Maka nie sú cudzie ani piesne „z iného súdka“ ako je folklór. Vo svojom voľnom čase nepočúva výlučne len ľudovú hudbu. Je rovnako milovníkom piesní Karla Gotta, Vaša Patejdla a tiež mu nie je cudzia hudba z muzikálov. Spevák ľudových piesní Jozef Mak sa už tridsať rokov venuje športu karate, v ktorom sa môže pochváliť hnedým opaskom.
V rodnej obci Pohorelá je jeho najobľúbenejším miestom Makovisko, s ktorým sú previazané jeho spomienky na útlu mladosť. Rovnako obľubuje miesta v Pohorelej – Brestinky, Štenberg, či Nižný koniec Poľany. Jozef Mak najradšej relaxuje pri športe, pretože sa venuje aj skialpinizmu, rovnako rád korčuľuje, bicykluje, navštevuje saunu, obľubuje jazdu na motorke a tiež mu radosť vie priniesť more.
Katarína Šuchová
Poslanec mesta Košice a majiteľ EUROPEAN INSTITUTE
Prague, Ing. Vladislav Stanko, DPA, MBA, LL.M., dlhodobo podporuje šport, kultúru, umenie, ale aj československé vzťahy, folklór a krajanov v zahraničí, napríklad Slovenské národné slávnosti v Srbsku, Slovenský deň kroja na Slovensku i Literárnu súťaž Jána Kollára v Prahe. Aktuálne v spolupráci s pani Máriou Rehákovou podporil nový dokumentárny film k 200. výročiu narodenia Andreja Sládkoviča. Je hlavným partnerom Veľvyslanectva mladých a prestížnej ankety Slovenka roka.
„Práve v rámci folklórnych a krajanských aktivít sme sa osobne spoznali s Jožkom Makom a je mi veľkou cťou, že sa z nás stali aj blízki priatelia, ktorí sú hrdí na naše nádherné Slovensko,” povedal Vladislav Stanko.
Autor: REDAKCIA
